The Vampire Diaries

,,A April Youngová,sprevádzaná Jeremym Gilbertom!"zahlásila Caroline do mikrofónu.

Elena vedela,že Jeremy tam nie je a cítila sa hrozne,April tam nemôže len tak stáť...To si nezaslúži.Ale zároveň to na ňu uvalilo vlnu nostalgie.Pozrela sa na Damona.Uprene ju sledoval.Zachvelo sa jej z toho srdce.Potom však svoju pozornosť upriamila znova na April.

,,Matt,nemôže tam len tak ostať na ocot..."povedala potichu Mattovi,ktorý stál vedľa nej.

,,Neboj,ja sa o to postarám..."povedal jej,,Ty bež pohľadať Jeremyho"

A potom sa vybral smerom k April.Elena na April videla,ako jej odľahlo.Sama poznala ten pocit...Pousmiala sa,keď si spomenula na jej účasť v Miss Mystic Falls.

Začala hrať hudba a účastníčky súťaže začali predvádzať známy,roky sa tradujúci tanec súťažiačok.Všetky vyzerali dokonale a tancovali s ladnosťou a gráciou.Matt to zvládal tiež pomerne dobre,na to že to nenacvičoval,potešila sa Elena aj zaňho.

Keď tancovala ona...jej partnerovi to išlo dokonale,vlastne to bolo,ako by on viedol ju,a nie naopak.Najprv to nechápala...ale potom si uvedomila,že ten tanec ovládal ľavou zadnou,lebo v jeho dobe,to bol bežný tanec,ktorí ovládali všetci.No aj tak ju prekvapilo,ako tancuje.Jeho ruka jemne obopínala jej pás,ich prsty boli dokonale prepletené a splývali spolu.A ten jeho pohľad v očiach....dával jej pocit,že je jedinečná,úžasná,dokonalá.Chýbalo jej to.Ten tanec...s Damonom.

Znovu sa naňho pozrela a  zatúžila s ním tancovať.Aj on sa na ňu pozeral...a ako si tak hľadeli do očí,prebehla medzi nimi vlna porozumenia.Vedel,že on myslí na to isté,na čo myslí ona.

Lenže teraz musela odložiť svoje pocity nabok.S jej bratom sa niečo dialo a ona to musela vyriešiť.Až potom bude môcť uprednostniť svoje city k Damonovi.

Tak sa teda ešte posledný krát pozrela Damonovi do očí a potom sa pobrala preč.Išla zavolať Jeremymu.No všade bol taký hluk..Rozhodla sa,že pôjde ku kraju lesa.Tam sa medzi stromami skrývala malá čistinka s jazierkom a lavičkou.Bolo to Elenino tajné miesto.Nikomu o ňom nepovedala.A keďže to bolo ukryté medzi húštinou stromov,cez ktoré sa nedalo prejsť,nikto okrem nej tam pravdepodobne nechodil.A ak o tom aj niekto niekedy vedel,pravdepodobne na to zabudol...alebo ho proste nelákalo tam chodiť,keďže cez tú húštinu sa vážne nedalo prejsť.No Elena poznala cestičku,priechod,kde boli kríky a stromy rozseknuté na polovicu.Padali na zem ako nejaké závesy,stačilo ich iba rozhrnúť a akoby ste sa ocitli v inom svete,lepšom,krajšom,čarovnom... a ten,kto nevedel o tom,že sa tadiaľ dá prejsť,tak sa tam nedostal.Elena tam chodila,keď potrebovala niečo vyriešiť,alebo keď sa udialo niečo v jej živote,čo ju totálne prevalcovalo.Bola tam v ten deň,keď ju prepustili z nemocnice po autonehode,pri ktorej prišla o rodičov...,keď sa rozišla s Mattom,keď zistila,že Stefan je upír,keď objavila pravdu o tom že je adoptovaná...a takto by mohla počítať donekonečna.Toto miesto pre ňu znamenalo veľa.Určitým spôbom ju upokojovalo a mala pocit,podobne ako pri písaní do jej denníka,že keď sa tu vyplače z jej problémov a potom odíde,akoby problémy ostávali tam,akoby po tom,ako odišla,bolo všetko lepšie...Tak sa aj teraz vybrala tam.Informácia,že jej brat má nočné mory,v ktorých ju zabíja,bola dostatočne dobrá na to,aby sa tam vybrala.A takisto tomu pomáhalo,že sa Jeremy ráno budí s vyrezanými drevenými kolíkmi v ruke...Čo keď ho tá kliatba ovplivní tak,ako to spravila s predchádzajúcim lovcom upírov z bratstva piatich?Jeremy už niesme zabiť niajkého upíra...rozhodla sa.Liek,neliek.Nie...ak ho to takto mení,tak to nedopustí...

Povzdychla si a odrhnula závesy na čistinku.Bolo pre ňu trochu ťažšie sa tam dostať,keďže mala opätky.Ale nakoniec sa jej to podarilo a ocitla sa na mieste,kde skrývala všetku svoju bolesť,ale ktoré v nej vyvolávalo pocit bezpečia a určitého upokojenia,že všetko bude v poriadku.

Sadla si na lavičku a vytiahla si z kabelky mobil.Vytočila Jeremyho číslo.Ozvala sa odkazová schránka.

,,Jeremy...kde si?!Všetci sa o teba bojíme - hlavne ja.Matt mi povedal o tých snoch...vieš,čo - zavolaj mi.Hneď ako si to vypočuješ."povedala do schránky a dúfala,že Jeremy si čo najskôr odkaz vypočuje.

Znovu si hlboko vzdychla.Prečo jej život musí byť takýto?Prečo musí stále niečo riešiť?Vždy,keď má pocit,že všetko bude znovu dobré,objaví sa nejaký problém.Už ju to unavovalo...

Zatvorila oči a oprela si hlavu o lavičku.Chcela len malé voľno od toho všetkého,päť minút ničnerobenia.A keď už bola tu...

Vtom začula tesne za závesom puknutie vetvičky.V momente vyskočila upírov rýchlosťou do pozoru a stála pred lavičkou.Sledovala záves a čakala,čo sa stane.Pomaly sa k nemu začala približovať...Zrazu z neho vyšiel....

...Damon.

Vydýchla si a okamžite sa uvoľnila.

,,Prepáč..."začal hovoriť Damon,ktorý sa zjavne cítil zle,že ju vystrašil,,Ja len...keď si odišla,vyzerala si...Došlo mi,že sa niečo deje a chcel som sa ísť zistiť,že si v poriadku.Nechcel som ťa sledovať."hovoril a jeho výraz bol úplne vážny.To sa nestávalo len tak často.

Iba som na tým mávla rukou a sadla si na lavičku.Snažila som sa ignorovať fakt,že mi z jeho prítomnosti búši srdce ako divé,mala som pocit,že mi vyskočí z hrude...Ale ako som povedala,snažila som sa to ignorovať.

,,Asi si aj počul môj odkaz pre Jeremyho...takže už vieš,čo sa deje."povedala som,akoby mimochodom.

,,Môj brat ma chce zabit."dodala som.

Až keď som to povedala nahlas,došlo mi čo sa deje.A už toho na mňa bolo veľa,toľko som si toho prežila a teraz...Jeremy bol moja jediná rodina,okrem neho som už nemala nikoho a...Prečo sa to tak zvrtlo?

Ešte stále som si zvykala na to,že som upír,na zosilnené emócie...Takže pri pomyslení na moje všetky problémy...do očí sa mi nahrnuli slzy.Nevedela som to ovládať.Sklonila som hlavu a dúfala,že si to Damon nevšimol.

Ale jasné,že Damonovi to neuniklo.

,,Hej...hej"podišiel ku mne Damon a zdvihol mi hlavu,aby som sa mu pozerala do očí,,To bude v poriadku...prijdeme na to,ako zastavitˇpôsobenie kliatby.Všetko bude v poriadku,jasné?"uprene hľadel do mojich očí.

Prikývla som a slzy začali pomaly miznúť,aj keď...jedna sa predsalen skotúľala po mojom líci.Damon neváhal,nahol sa ku mne a hneď mi ju palcom zotrel.Boli sme pri sebe hrozne blízko.Náš dych sa prelínal.

,,Vieš...dneska som s tebou chcela tancovať.Keď som videla všetky tie súťažiace..."zašepkala som.

Damon sa v momente znovu vystrel.Zľakla som sa,že som povedala veľa a že som si možno všetko nesprávne vyložila...ale vtom mi podal ruku.

,,Smiem prosiť?"spýtal sa ma už znovu s tým svojim lišiackym úsmevom.

Aj ja som sa usmiala a postavila som sa.Vložila som svoju ruku do tej jeho.Po tele mi pri tom dotyku prebehli zimomriavky.

Potom sme začali tancovať.Bolo to úžasné...krásne.Cítila som sa,ako keby som sa vznášala.Proste neopísateľný pocit...

Všetky emócie k Damonovi,ktoré som cítila, a ktoré som ako človek dokázala kontrolovať, sa pri mojej premene v upíra znásobili.Bolo to ohromné...no teraz som mala pocit,ako keby explodovali.Až pri tomto tanci som naozaj pochopila,o čom všetci upíri hovoria.Bolesť je znásobená,vina je znásobená...je znásobená láska.Keď sa zamiluješ ako upír,je to nepredstaviteľný pocit.Je to ten najsilnejší pocit,aký som kedy cítila.A práve vtedy mi to naozak došlo...Ja som zamilovaná do Damona.

Zasmiala som sa.Konečne som si to naplno uvedomila!

,,Čo je smiešne?"spýtal sa s úsmevom Damon a zatočil ma.

V tej chvíli,ako som  točila,vybavili sa mi v hlave všetky situácie s Damonom...všetko,čo som sním prežila.Jeho lásku,ktorú som tak dlho ignorovala.No teraz bolo všetko inak.Už som ju nechcela ignorovať.Uvedomila som si,akú som mu musela spôsobovať bolesť,keď som chodila s jeho bratom.Lebo Stefana mal rád,ale mňa miloval.A chcela som to napraviť,odmeniť ho,za to,že tak dlho vydržal.

A v tej chvíli,keď som sa dotočila,pritisla som sa naňho a pobozkala ho.Bozkávali sme sa.A bolo to tak silné...a vášnivé.Nechcela som,aby to skončilo.A keď sme sa konečne do seba odtrhli,mala som pocit,akoby to trvalo večnosť.

Celá som žiarila a Damon tiež.

,,Milujem ťa"zašepkala som potichu a usmievala sa.

Nikdy som nevidela Damona takého šťastného.

,,Aj ja ťa milujem"zašepkal.

Potom sme naše ústa znovu spojili v bozku.

A to bol náš začiatok.

DelenaLover