The Vampire Diaries

1.Kapitola

Zaparkovala som pred mojím domom.Vyzeral opustený...pravdepodobne doňho už rok nikto nevkročil...Bolo to také zvláštne,keď som vchádzala dnu.Nikto ma tam nečakal - chýbala tam moja mama,ktorá by ma na privítanie hneď objala...No nevadí,musím sa s tým zmieriť,že už ma nikdy takto neprivíta...

Keď som si vybalila veci,povedala som si,že je čas ísť za Elenou.Aj keď som sa desila toho stretnutia,vedela som,že  tam musím byť pre ňu a pre mojich priateľov.Tak som teda vyšla z domu,nastúpila do auta a vybrala sa k Elene domov.Keď som parkovala,všimla som si,že pred domom stojí viacej áut.Niektoré som poznala,lebo boli mojich priateľov,ale niektoré m prišli úplne neznáme.Keď som už stála pred vchodovými dverami,nachvíľu som zastavila a chcela sa otočiť,no potom som sa nadýchla a povedala si,že to zvládnem.Zaklopala som.O chvíĺu som začula čiesi kroky,ako sa blížili k dverám.Dvere sa otovrili a stála v nich Elena.Vyzerala hrozne zničene a tvár mala opuchnutú,ako keb posledné tri noci iba preplakala.

,,Caroline?"zvolala prekvapene,,Ty...ty si tu...ja,nemôžem tomu uveriť...."strácala reč.Potom ku mne rýchlo prikročila a objala ma.Cítila som,ako jej po tvári stekajú slzy.Aj mne bolo do plaču a cítila som,ako mi vlhnú oči.

,,Strašne ma to mrzí...."povedala som,,Nezaslúžila si si to..."

Po chvíli odo mňa Elena odstúpila a pozorovala ma.

,,Caroline...prečo si sa vrátila až po takom čase..?"vyzerala smutná,,Mala si sa vrátiť hneď,ako si si zapla emócie...."

,,Elena...teraz neriešme mňa....som tu kvôli tebe,aby som tu bola pre teba..."

,,Ale Caroline...Jeremy....Jeremy bude..."znovu sa rozvlykala.

,,Poď sem"načiahla som k nej ruky aby som ju objala,ale ona sa odtiahla a utrela si slzy.

,,Jeremy...Jeremy bude...preč,bude preč aj zajtra,pozajtra,popozajtra  - už navždy.Takže je jedno,kedy to budeme riešiť,lebo Jeremy bude preč navždy a mňa to bude navždy bolieť..."hovorila tichým hlasom.

,,Elena...mňa to všetko tak hrozne mrzí...To,že som odišla...nechcela som vás opustiť,ale..ja som to nezvládala.A je mi hrozne ľúto to,čo sa stalo Jeremymu...nezaslúžil si to...Ani ty si si to nezaslúžila - stratila si už dosť ľudí.Takže dneska tu budem pre teba a sľubujem ti,že ťa už nikdy takto neopustím.Ak by som aj odišla,tak sa rozlúčim - sľubujem.

Tentoraz sa ku mne načiahla Elena a objala ma.

,,Ďakujem,že si tu"zašepkala.

,,Elena...Je všetko v poriadku?"začula som zrazu Damona,ktorý sa prišiel pozrieť,kde je Elena tak dlho. ,,Aach...bloncka je späť.Vitaj doma,Caroline..."povedal,keď ma zbadalale neznelo to tak ironicky ako zvyčajne,znel smutne a všetko,čo hovoril,myslel vážne.To sa na Damonovy len tak nevidí.

,,Aj ja ťa rada vidím,Damon"usmiala som sa smutne,,škoda,že sa nevidíme za lepších okolností."

,,Škoda..."povedal a potom sa znovu sústredil na Elenu,,V pohode?"spýtal sa jej skúmavo.

Elena prikývla a utrela si oči od sĺz.Potom podišla k Damonovi,ktorý ju objal a vybrali sa do obývačky.

,,Ideš,Caroline?"otočila sa ku mne Elena,keď zbadala,že sa nehýbem.

Usmiala som sa na ňu,zatvorila som vchodové dvere a pobrala som sa za nimi.V obývačke bola celá halda ľudí.Okrem Eleny a Damona tam bol Stefan,Bonnie,Matt a Tyler...A ešte tam boli Elijah,Rebekah,Kole a Klaus?Čo tu robia pôvodní?Nechápala som to.Odkedy sú si s Elenou tak blízky - so všetkými?Ale potom som si uvedomila,že som bola rok preč,a za rok sa môže zmeniť veľa vecí.Tak som sa teda tvárila,akoby nič a pridala som sa k ostatným v obývačke.

,,Caroline?!"neveriacky zvolala Bonnie a pribehla ku mne.Bola celá uplakaná a mala opuchnuté oči....Veď ona prišla o svojho priateľa...

,,Ach,Bonnie,mrzí ma to..."začala som hovoriť,ale ona si to nevšímala a tuho ma objala.

,,Som taká rada,že si späť..."povedala.

,,Bonnie...si v poriadku?"spýtala som sa jej,keď sme sa prestali objímať.No potom som si uvedomila,ako vyzerá,a... ,,Blbá otázka,prepáč"

,,To nič...Nie som v poriadku...ale po určitej dobe budem,musím.Aj keď to bude asi dlhá doba.

,,Ach,Bonnie"podišla som k nej a znovu ju objala.

,,Caroline?"začula som v tom Tylera.

Bonnie odo mňa dostúpila a prišiel ku mne Tyler.

Ou,toto bude blbé...

Keď som odišla preč.s Tylerom som sa nerozišla.Mala som vypnutú ľudskoť a o takéto veci som sa vtedy fakt nezaujímala.No Tylera som nechala v hroznej pozícii...A keď som si potom zapla späť svoju ľudskosť,došlo mi,že Tyler mi hrozne chýba a že s ním stále chcem byť - ale nemohla som.No on si zatiaľ mohol nájsť niekoho iného...alebo ma za to možno nenávidí...

,,Ty si späť"povedal a objal ma.

Bola som hrozne prekvapená.

,,Tyler...Všetko ma to strašne,strašne mrzí.Vážne...Ja...hrozne sa ti ospravedlňujem...Prepáč mi to...bolo to odo mňa hrozné..."hovorila som počas toho,ako sme sa objímali, - ale aj popri tom rozprávaní som si dokonale užívala dotyky našich dvoch tiel a každý nerv v mojom tele spieval,keď sa jeho ruky dotkli môjho chrbátu.

,,Caroline...Som rád,že si späť"povedal,keď sa odo mňa odtiahol.

,,Tyler...možno by sme sa potom neskôr mohli porozprávať..."začala som opatrne,aby som zistila,čo on na to.

,,To rozhodne áno"usmial sa a pustil ku mne Matta.

,,Tak...konečne si späť.Nemyslíš,že ti to trvalo trochu dlho?"zasmial sa a objal ma.

Uvedomila som si, že všetky moje zvítania tu vyzerajú ako cez kopirák.Objímanie a potom moje ospravedlňovanie.

,,Matt,veľmi ma..."začala som sa aj Mattovi a ospravedlňovať,ale on ma umlčal.

,,Caroline...mne sa neospravedlňuj.Ja to chápem...Stratila si príliš mnoho a potrebovala si čas...to je v poriadku,nič ti nevyčítam."

Bola som dojatá a už som sa ho chytala znovu objať,keď som začula ďalší známy hlas.Akurát,že z tohto hlasu ma akurát tak zamrazilo.

,,Ale,ale...už sa ti uráčilo vrátiť späť,láska?"hovoril Klaus tým svojím podlízavým hlasom a zasmial sa.

,,Čo je tebe do toho?"oborila som sa naňho.

Uvedomila som si,že on jediný sa tu smeje,ale vážne smeje.Nie,ako tie smutné úsmevy - on nevyzeral vôbec smutne - jediný.

Dokonca,aj keď som sa pozrela na Rebekhu,ktorá bola znovu pri Mattovi a držala ho za ruku - ČO?!Prečo ho ONA drží za ruku?! -vyzerala smutne,dokonca som vážne verila tomu,že jej je ľúto,že Jeremy zomrel - a niele kvôli tomu,že to bol Mattov kamarát.Kole vyzeral tiež zničene.Neviem,čo sa tu stalo,kým som bola preč,ale asi sa s Jeremym zblížil...No prečo utešuje Bonnie tak,že ju hladí po ramene?!Čo sa tu všetci naozaj zbláznili?Alebo som len v nejakom paralelnom vesmíre,kde idú moji kamaráti s jednou rukou s pôvodnými?Dokonca aj Elijah sedel až príliš blízko pri Elene,no musí sa uznať,že vyzeral tiež veľmi smutný...Ale myslím,podľa Damonových a Stefanových pohľadov,že ani im sa nepáči,že sedí tak blízko pri Elene.

No len čo si Stefan všimol,že sa naňho pozerám,zdvihol sa z kresla,na ktorom práve sedel a podišiel ku mne.Išli sme trochu nabok,aby nás ostatní nemohli počuť.

,,Som rád,že si sa nakoniec rozhodla prísť.Myslím,že to Elene pomohlo..."

,,To som rada..."trochu som sa usmiala,,Myslím,že som sa mala vrátiť už skôr,len som nemala dosť odvahy..."

Teraz sa zase pousmial Stefan.

,,Viem,čo myslíš...A ja ťa za to vážne neodsudzujem...Presne viem,čím si si prechádzala,naozaj."

,,Ja viem,že vieš..."pousmiala som sa o trochu viac.

Prišlo mi jednoduchšie o tom vtipkovať...keby sme to tu vážne rozoberali,neviem,ako by to dopadlo,pre mňa.Stále som ešte trochu...nevyrovnaná,z toho všetkého a tak.

,,Ináč...počuj."musela som sa ho na to spýtať,,Čo sa to tu deje s pôvodnými?To ste akože teraz s nimi ,,BestFriendsForever"?nadvihla som obočie.

,,Veľa sa toho zmenilo...kým si bola preč.Oni sa zmenili...a nejak,ja neviem.Proste sme zistili,že keď nie je dôvod,prečo by sme proti sebe išli,že si nakoniec celkom rozumieme.Viac sme sa spoznali..."

,,Nehovoríš to veľmi nadšene"poznamenala som.

,,Nie...vážne,Mám ich rád.Len...keby sa Elijah toľko nemotal okolo Eleny.Myslím,že sa mu začala páčiť..."

,,Ale ja som si vždy myslela,že Elena má oči len pre ,,slávnych upírskych bratov Salvatoreových..."

Stefan sa zasmial.

,,Ona ho berie iba ako kamaráta...ale tak to začalo aj s Damonom..."

,,S Damonom to začalo preto,že si bol dlho preč a bola osamelá"skočila som mu do reči,,A ja som aj tak vždycky fandila tebe"

,,Ďakujem,Caroline...ale,ako keby nestačilo,že o ňu musím súperiť s vlastným bratom,teraz sa k tomu ešte pridá aj kamarát..."

..Elijah je teraz tvoj kamarát?"znovu som zdvihla obočie,,Vieš,čo?To je jedno.Ver mi,ty a Elena ste si súdený...Vždy to tak bolo a vždy bude,jasné?"

,,Kiežby som sa na to mohol spoliehať..."smutne sa usmial.

,,Stefan...Dobre,a čo ostatní?"

,,Rebekah a Matt spolu chodia..."povedal,,nie,Rebekah už nie je tá zlá mrcha,naozaj."dodal,keď zbadal môj výraz,,Myslím si,že s Mattom im to zatiaľ vychádza,hodia sa k sebe."

Spravila som asi smiešnu grimasu,lebo sa zasmial.

,,Nepleť sa im do toho,je to ich život,Caroline...Ďalej Kole začal asi cítiť niečo k Bonnie,ale..."pokračoval s mojím oboznámením so situáciou,,s Jeremym sa dosť skamarátili,čiže...teraz po tom všetkom mu to pripadá voči Jeremymu dosť nefér,ale svoje pocity sa mu nedarí až tak veľmi skrývať.Ku podivu,Bonnie zatiaľ nič netuší...Tak,a potom je tu Klaus...a to je proste...Klaus."

,,Tak diki za zreferovanie.Vyzerá to,že sa to tu od môjho odchodu trochu zvrháva..."začala som hovoriť,ale Stefan ma hneď umlčal pohľadom.

Ale veď dobre,to je ich vec.Keď ich jeden z ich nových ,,kamarátov" prebodne v noci počas spánku dreveným kolom,nebudem ich ľutovať,budú si za to môcť sami...

Potom všetkom,čo som práve zistila,som si povedala,že sa potrebujem ísť nadýchať čerstvého vzduchu a vyparila som sa preto z obývačky a vybrala sa na verandu.

Sadla som si na lavičku a zatvorila oči.Som doma.Doma so svojimi priateľmi,hovorila som si vduchu.Konečne...Po dlhej dobe som sa cítila spokojne.

,,Á,tu si.Hovoril som si,kde si sa vyparila..."

,,Vypadni,Klaus!"

Hovorila som,že sa cítim spokojne?Tak,teraz je všetka spokojnosť je preč!

,,Ale prosím ťa...láska."vyškieral sa na mňa.

Ešte raz mi povieš láska a zlomím ti väz.Možno si oblafol všetkých tam vnútri,ale mňa nie.A teraz choď preč."povedala som naštvane a otočila sa mu chrbtom.

No on sa zjavne dnes nechcel dať len tak odbiť.Podišiel ešte bližšie ku mne a chystal sa ma pohladkať po líci,ako to bolo uňho zvykom robiť.

Už som sa mu chystala ísť vykrútiť ruku,keď vtom som začula niekoho ďalšieho dýchať.Okamžite som sa otočila k dverám.

Stál v nich Tyler.A vyzeral hrozne zničene a naštvane.Uvedomila som si,čo asi musí vidieť.

Mňa,ako som sedela na lavičke,Klausa,ktorý stál tesne pri mne a jeho ruku, ktorá sa čo chvíľou dotkne môjho líca.

,,Tyler..."povedala som zúfalo,,Tyler,to nie je tak,ako to vyzerá...Tyler..."

No on sa otočil na opätku a zmizol v dome.

Ach,nie...